|
|
Pezinský zámok
Tento, doteraz menej známy renesančný zámok vznikol prestavbou pôvodného stredovekého, vodného hradu, ktorého vznik siaha až do záveru 13. storočia. Nachádza sa na severnom okraji historického jadra mesta, obklopený zrekonštruovaným historickým anglickým parkom. Jeho vznik sa spája s rodmi pánov z Pezinka a Svätého Jura. |
Poloha a prístup |
Zámok sa nachádza na severnom okraji historického jadra mesta, cca 15 min. od železničnej stanice. Čiastočne je budova zámku zakrytá stromami, ktoré boli niekedy súčasťou priľahlého anglického parku. Priamo ku zámku sa dá dostať z Radničného námestia po Štefánikovej ulici na konci ktorej ju už vidieť budovu zámku. Budova zámku je momentálne v reknoštrukcii (opravuje sa strecha a v jeho interiéroch prebieha architektonicko-historický výskum). Voľne prístupné sú iba jeho pivnice, v ktorých sa teraz nachádza Národný salón vín, takže kto má chuť na dobré vínko nech si pripraví peňaženku. Zámok je momentálne neprístupný, ale jeho terajší vlastník už začal s jeho propagáciou a približne raz do mesiaca usporadúva na zámku deň otvorených dverí s prehliadkami zámku a sprievodnými akciami. |
História |
Z doterajších výskumov je zatiaľ známe že najstarší známy doklad o pezinskom hrade máme k dispozícii z konca 13. storočia. Jeho Budovanie je spojené s menami dvoch rodov grófov z Pezinka a Svätého Jura.
Nedá sa vylúčiť, že údaj z roku 1295 sa ešte vzťahuje na staršie hradisko uvedené ako Alt Schloss na mape mesta z 18. storočia.
Čo znamená že na mieste dnešného hradu stála ešte staršia feudálna stavba, ktorú postupom času pohltila architektonická hmota dnešného zámku. Prvá zmienka o konkrétnom – sakrálnom priestore situovanom na hrade, resp. v hradnom paláci pochádza z roku 1345. Kaplnku sv. Ladislava založil Šebeš II. , pričom jej správou poveril kňaza Konráda z Budína.
O existencii tohto sakrálneho priestoru svedčia aj sondážnym výskumom nájdené situácie v juhozápadnom krídle na druhom podlaží v priestoroch dnešných spŕch a skladových priestorov, ktoré tu boli vybudované v 1. pol. 20. stor. Plošnými sondami sa pod vrstvami omietky zistili v rohoch bývalého priestoru „kaplnky“ zvyšky po osekaných rebrách, ale aj celý článok gotického rebra s hruškovitovou profiláciou. (pri prehliadkach hradu vám tieto detaily veľmi rád ukážem, treba prísť!) Týmto odhalil pezinský zámok druhý rukolapný dôkaz o existencii vyspelejšieho gotického feudálneho sídla. Doteraz jediným bol kamenný gotický lomený portál vedúci do zámockých pivníc.
V 16. storočí vymrel rod svätojurských a pezinských grófov a ich majetky pripadli opäť kráľovskej korune.
V druhej polovici storočia sa vo vlastníctve hradu vystriedali Gašpar Šerédi ( Serédy ) a bratislavský župan Eck zo Salmu. Ten ho v roku 1575 dal do zálohy barónovi Jánovi Krušičovi ( Krusics, Krusithius , 1525 - 1580). Práve vďaka nemu sa roku 1575 na zámku započali rozsiahle stavebné aktivity, ktorými sídlo začalo nadobúdať svoju renesančnú podobu.
Dokončenie renesančnej prestavby hradu je spojené s menom Štefana Ilešháziho ( Illésházy, 1541 - 1609), druhého manžela Kataríny Pálffiovej (Pálffy, vdove po Jánovi Krušičovi) a neskoršieho Uhorského palatína.
Na rozdiel od Krušiča si Iléšházi nepotrpel na prepych a komfort. Čomu aj nasvedčuje racionálne a praktické využitie priestorov a tým aj samotné prebudovanie hradu.
Z roku 1586 sa nám zachoval maďarsky písaný opis inventáru zámku, z ktorého vyplýva že Iléšházi používal značnú časť interiérov svojho zámku na širokú obchodnú činnosť, ktorej sa venoval. Preto tu v opise nachádzame priestory ako: pekáreň, chlebovú komoru, pivnicu, kde bola uskladnená kvasená kapusta, lisovňu, sklad potravín oproti dielni krajčírov, debnárovu dielňu, miestnosť, v ktorej sa varilo pivo atd. A teda aj práve preto nemožno čakať na pezinskom zámku nejaké veľkolepé priestory, sály alebo prepychové vybavenie z toho obdobia.
V roku 1608 kráľ nakrátko odobral pezinský zámok Ilešházyovcom, ale neskôr im ho kráľ Matej II. vrátil.
Mohol tak pokračovať vo zveľaďovaní pezinského sídla, ale v roku 1609 jeho snahy náhle prerušila smrť. V roku 1615 prešlo pezinské panstvo do vlastníctva v prospech kráľa a Katarínu Pálffiovú tak pripravil o jej majetky po zosnulom manželovi Ilešházym. Z obdobia, kedy hrad podliehal korune pochádza jeho krátky opis obsiahnutý v urbári panstva Pezinok z roku 1618, v ktorom sa opisuje pomerne zlý stav niektorých častí objektu. Po smrti Kataríny Pálffiovej (1626) sa pezinské a svätojurské panstvo dostalo do zálohu Štefana Pálffiho za 310 tisíc zlatých. Od roku 1734 sa Pálffiovci stali ich dedičnými vlastníkmi. Tento stav pretrval až do prvej tretiny XX. storočia. Pálffiovci spočiatku nevenovali zámku primeranú pozornosť a aj práve preto sa v urbárnych záznamoch z roku 1718 -19 dozvedáme, že panstvo sa opisovalo ako ruina! 4. apríla 1875 zasiahol severné krídlo blesk a následný požiar ho celé zničil. Terajšie severné krídlo bolo postavené až začiatkom 40-tych rokov 20. storočia Slovenským vinohradníckym družstvom. Až v 19. storočí a na začiatku 20. storočia boli realizované stavebné úpravy so snahou o prinavrátenie reprezentatívneho výrazu celého sídla. Ako prvý začína s neskoroklasicistickými úpravami comes František Pálffi, ktorý dal vytvoriť v západnom krídle veľkú tanečnú sálu (dnešné kino) a založil priľahlý zámocký park a zasypal vodnú priekopu. Romantickú a historizujúcu prestavbu, najmä reprezentatačných priestorov na prízemí a salónov na poschodí má na svedomí jeho syn Ján Pálffi, známy ako vlastník hradu v Bojniciach. Interiéri najmä v juhovýchodnom krídle si dal upraviť v historizujúcom štýle, aby v nich mohol prezentovať svoje zbierky výtvarných diel a starožitností. Možno konštatovať že práve vtom období zažíval zámok (čo do prepychového sídla) svoj najväčší rozkvet.
Z inventárov jeho majetku z roku 1909 sa dozvedáme, že v pezinskom zámku sa nachádzali aj diela významných majstrov neskorej gotiky a renesancie (L. M. Cranach, H. Memlinga, a iných ).
Po jeho smrti nastalo obdobie sporov o dedičstvo a zámok spolu s parkom kúpilo mesto Pezinok až v roku 1930. Mesto zámok predalo v roku 1936 Slovenskému vinohradníckému družstvu (SVD), ktoré ho značne prestavalo a vo vysokej miere tak zarpíčinilo stratu jeho pôvodného historického vzhľadu. Priestory zámku adaptovalo na výrobu a distribúciu vína a táto funkcia sa udržala takmer až do záveru 20. storočia.
Súčasný vlastník Vinárske závody Pezinok, začal v roku 2010 s postupnou generálnou opravou zámku.
|
Stojí za to si všimnúť |
>> Keďže prístup do zámku je zatiaľ časovo obmedzený len na jeden deň v mesiaci, pri kaštieli sa nachádza krásny a novozrekonštruovaný anglický park, ktorý slúži celúmu mestu ako PKO. Ak si nájdete čas tak si tam určite krásne oddýchnete.
|
>> Svojím oválnym, takmer kruhovým pôdorysom sa stáva medzi našimi šľachtickými sídlami výnimočným. Tento tvar vychádzal hlavne z jeho dávnej funkcie stredovekého nížinného vodného hradu opevneného hradbou, okolo ktorého bola vodná priekopa a parkánový múr. |
>> pôvodný barokový krov, ktorý zastrešuje celú historickú hmotu zámku sa zachoval v ucelenej forme aj s jednoduchými tesárskymi dekoratívnymi prvkami. Je to jeden z mála zachovaných historických barokových krovov na Slovensku ktorý je aj datovaný rokom 1768. |
>> fragmenty gotických rebier, nachádzajpce sa v juhovýchodnom krídle zámku na druhom podlaží. |
>> tzv. rytierska sála v interiéri zámku na 1. podlaží |
>> romantizujúce vitrážové okná z čias romantizujúcej prestavby Jána Pálffiho na konci 19. storočia. Zaujímavosťou je systém otvárania týchto okien, ktoré rovnako ako klasické anglické okná sa otvárajú vysúvaním dohora. |
>> romantické salóny, na druhom podlaží zámku kde sa dodnes zachovali ešte pôvodné vytrážové okná, dvere, drevené obklady na stenách ako aj krásne kazetové stropy. |
|
|
Literatúra a pramene |
Plaček,M.,Bóna, M.: Encyklopédia slovenských hradov.Slovart, Bratislava 2007 |
Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissmus. Bratislava, 2009 |
Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1968 |
Buday, P.: Archívne pramene k stavebným dejinám Pezinského hradu. nepublikovaný archívny výskum 2010 |
|
|
názov NKP: kaštieľ a park
vznik: koniec 13. stor.
sloh: renesancia
č. ÚZPF: 511
| |
Fotogaléria |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
časť juhozápadného krídla |
pohľad od západu |
nádvorie zámku |
neogotická vežička so vstupom do východného krídla |
klasicistický zámok na vstupnej bráne |
|
|
|
|
|
pohľad do nádvoria z komína |
pohľad do pivníc zámku s expozíciou salónu vín |
tzv. rytierska sála na prízemí |
tzv. rytierska sála - historický pohľad, okolo 1900 |
kovaný luster z 19. storočia |
|
|
|
|
|
vstupná chodba vo východnom krídle s keramickým obkladom na stenách |
detail keramického obkladu z 19. storočia |
neogotické kované dvere vo vstupnej vežičke |
detail neogotického zámku na kovaných dverách |
drevené kazetové dvere z čias romantickej prestavby J. Pálffim |
|
|
|
|
|
reprezentačné priestory na prízemí južného krídla |
detail funkcionalistického zábradlia v stupnej hale s iniciálami Slovenského vinohradníckeho družstva |
tzv. ruský salónik na poschodí - momentálny stav |
tzv. ruský salónik - historický stav okolo 1900 |
pôvodne spálňa na poschodí - momentálny stav |
|
|
|
|
|
pôvodná spálňa na poschodí - historický stav okolo 1900 (fotené od dverí) |
historické vitrážové okno z romantickej prestvaby, kniec 19. stor. |
detail vitráže |
drevený obklad v jednom zo salónov |
drevený kazetový strop v jednom zo salónov |
|
|
|
|
|
drevený kazetový strop v Pálffiho pracovni |
Pálffiho pracovňa - hist. foto okolo 1900 |
barokový krov |
dekoratívne tesárske prvky na barok. krove |
datovanie krovu na jednom z trámov s letopočtom 1768 |
|
|
|
|
|
pohľad do nádvoria - okolo 1900 |
podoba zámku z roku 1890 podľa kresby Berty Jamnickej |
pohľad na prístupový neogotický most do zámku - keď bola ešte funkčná vodná priekopa okolo zámku |
západné krídlo historický pohľad okolo 1900 |
|
|
|
|
|
|
© Hispam.sk |
|