Obec Ilija leží v krásnej hornatej krajine Štiavnickych vrchov, cca 4 km južne od Banskej Štiavnice. Kostolík sa nachádza severovýchodne od hlavnej cesty na kopci nad dedinou. Je trocha ukrytý za stromami, ale v zimných mesiacoch, keď nie sú na stromoch listy, je dobre viditeľný.

Kostol postavili niekedy okolo roku 1250 na mieste staršej stavby ešte z 12. storočia (pravdepodobne pustovni, ktorá patrila bendiktínom). Môžme teda predpokladať, že kostolík dali postaviť benediktíni. Stavbu malých rozmerov vtedy tvorila iba dnešná obdĺžniková loď ukončená polkruhovou apsidou. Na západnej strane sa nachádza bohato zdobený neskororománsky kamenný portál. Až roku 1734 k západnej fasáde kostola pristavali drevenú veže, v ktorej sa nachádzali (podľa vizitácie z roku 1779) dva zvony. Neskôr ju v 18. storočí nahradila murovaná a k severnej stene apsidy pristavali barokovú sakristiu. O podobe kostola v 18. storočí nám podáva celkom presný popis už spomínaná kanonická vizitácia z roku 1779. V nej sa spomína že: v lodi kostola sa nachádzala drevená empora so 4-registrovým organom, pred svätyňou boli drevené kanceli (zábradlie oddeľujúce priestor svätyne od lode), ktoré má zachytené na pôdoryse aj V. Mencl okolo roku 1930 spolu s barokovou kazateľnicou. V kostole boli 3 oltáre; kamenná krstiteľnica; spovedelnica, ktorá bola v sakristii; sochy a maľované obrazy. Nad svätyňou bola malá drevená vežička s malým zvonom (umieráčikom). Na začiatku 19. storočia nahradili barokovú drevenú emporu murovanou a pribudol jeden murovaný bočný oltár (na južnej strane od víťazného oblúka), tkorý má nahrádzať, ako bolo na tomto mieste v kostole zvykom, drevený bočný oltár.

>> Naozaj krásne prostredie Štiavnických vrchov, v ktorých sa kostolík nachádza je umocnené ešte viac "geniom loci" (čarom miesta) na ktorom je postavený. Na vonok je to jednoduchá stredoveká stavba s klasickou dispozíciou, ale jej naozaj výnimočné skvosty, sa nachádzajú práve v jej interiéri.

>> Bezpochyby najväčším unikátom tohto malého kostola je jeho veľkolepý a výnimočný kamenný neskororománsky portál z polovice 13. stor. (pred rokom 1254) nachádzajúci sa v podveží. Tento portál je prevedením kamenárskych detailov, ale aj dispozíciou ( v zjednodušenej forme), veľmi podobný neskororománskemu portálu v Jáku, ktorý tiež dali postaviť benediktíni. Je teda celkom možné že kamenársky majster, ktorý vytesal náš portál v Iliji, bol priamo ovplyvnený predlohou z Jáku, alebo to mohla byť aj tá istá kamenárska huta, ktorá vtom období (okolo roku 1250) pracovala pre benediktínsku rehoľu v hornom Uhorsku. Podobnosť tohto portálu nájdeme napríklad aj v Třebíči, alebo na dóme sv. Štefana vo Viedni.

>> Ja by som chcel dať ale návštevníkom kostola do pozornosti aj jeho veľmi kvalitný interiér a mobiliár, ktorým je vybavený. Pretože tento býva často krát nedocenený návštevníkmi, ktorí ostanú ohúrení románskym portálom a ďálej sa už nepozerajú.

Mencl,V.: Stredoveká architektura na Slovensku I. Praha - Prešov 1937