História

Zvolen sa prvý krát spomína už v roku 1222 v listine zvolenského richtára Ditricha. Výsady slobodného kráľovského mesta mu boli obnovené až kráľom Belom IV v roku 1243.
Vznik kostola sv. Alžbety je možné datovať do obdobia okolo roku 1244, kedy je doložený
v listine Bela IV. (kde okrem aj iných výsad, povoľuje Zvolenčanom voliť si farára) Z tohto obdobia sa nám zachoval ranogotický portál v južnej stene lodi kostola, ktorý môžme datovať práve do obdobia okolo roku 1250. Presný rozsah zachovania pôvodnej hmoty kostola, ako aj informácie o celom historickom vývoji tejto stavby, by zodpovedne odhalil až architektonicko-historický výskum, ktorý však ešte nebol vykonaný. Preto sa stavebný vývoj kostola opiera zatiaľ len o historické pramene.
V rokoch 1381 - 90 bola pôvodná neskororománska (ranogotická) stavba kostola prestavaná. V 14. storočí to bola iba jednoloďová stavba s rovným stropom v hlavnej lodi a polygonálne ukončenou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou. Ku svätyni bola na severnej strane pristavaná dnešná sakristia s malou kaplnkou. Tvaroslovné prvky v sakristii však naznačujú, že mohla byť postavená aj skôr. (začiatok 14. storočia) Niekedy v tomto období (okolo r. 1395) mohol vzniknúť južne od kostola aj gotický karner ("pohrebná kaplnka" kruhového pôdorysu s polkruhovou apsidou), ktorého základy odhalil nedávny archeologický výskum v roku 20.. ?
Presbytérium kostola bolo zaklenuté dnešnou krížovou rebrovou gotickou klenbou, ktorá však bola v roku 1859 zo statických dôvodov rozobratá a znova zaklenutá. V priebehu 2. pol. 15. storočia bol ku severnej stene lode kostola pristavaný dvojpodlažný priestor, ktorého časť slúžila aj ako kráľovské oratórium (súkromná logia odkiaľ sa panovník účastnil na bohoslužbe) a ďalšia časť ako radnica. Spojenie medzi touto prístavbou a kostolom dnes dokladá už iba zamurovaný gotický portál na severnej stene lode kostola. Približnú podobu tejto prístavby z tohto obdobia nám približuje Willenbergova rytina Zvolena z roku 1596. V tomto pobdobí vznikla aj neskorogotická empora na západnej strane lodi kostola s neskorogotickou sieťovou rebrovou klenbou v spodnej časti.
Stredovekú podobu kostola najviac zmenili stavebné úpravy z čias protestantizmu (obdobie približne medzi rokmi 1522 - 1673), kedy patril i zvolenský kostol, ako veľa iných, evanjelikom. Narastajúci počet veriacich zapríčinil okolo roku 1580 rozšírenie kapacity kostola o bočné empory, pričom zaklenuli aj hlavnú loď dnešnou hrebienkovou klenbou. Pravdepodobne niekedy v tomto období pristavali na západnej strane aj mohutnú vežu s renes. vstupným portálom. Krátko po tom, ako sa kostol opäť vrátil do rúk katolíkom dal bohatý mešťan a hrolivý katolík Jozef Ebecký k južnej stene kostola pristavať ranobarokovú kaplnku Sedembolestnej P. Márie. Na začiatku 18. storočia, značne poškodený kostol Rákocziho vojskami, získal počas prestavby barokovú nádstavbu veže s vežovými hodinami. V interiéri sa do dnes zachoval iba drevený vypuklý parapet, ktorý rozširuje organovú emporu. Z kanonickej vizitácie, ktorú v roku 1713 vykonal zvolenský archidiakon Mikuláš Medňanský, sa dozvedáme o vtedajšej podobe kostola, najmä čo sa týka jeho interiéru.
(Vizitácia dokumentuje v kostole (podľa opisu) pravdepodobne gotický tabuľový oltár, barokový organ, drevené súsošie Ukrižovaného na priečnom tráme vo víťaznom oblúku (podobne ako v spišských kostoloch) Ďalej sa spomína opis celého interiéru, katedry, krstiteľnice, bohostánku atď. V 19. storočí bol kostol neogoticky upravený, čo sa týkalo najmä interiéru - výmaľba, hlavný oltár atď. v tomto duchu dali v roku 1929 do kostola osadiť aj nový organ, ktorý stojí na mieste staršieho barokového organu. Krásne vytrážové okná vo svätyni vznikli roku 1935, kedy je zaznamenaná aj renovácia barokového oltára v kaplnke.
Veľký význam pre zvolenský kostol mal II. Vatikánsky koncil, po ktorom sa interier kostola zmenil do dnešnej podoby. ?? Posledná veľká zmena prišla až roku 1999, kedy bol celý interiér kostola novodobo vymaľovaný Mgr. P. Čambálom. V súčastnosti (rok 2012) sa dokončila úprava okolo kostola, čo zahŕňalo prezentovanie bývalých zaniknutých stavieb v areály kostola a vymenila sa aj časť strešnej krytiny. Zvolenský kostol aj napriek svojmu
mimoriadne zložitému a búrlivému stavebnému vývoju si stále zachoval svoj stredoveký ráz a to z neho robí ešte stále jednu z najvýznamnejších ale aj najkrajších pamiatok mesta.

Stojí za to si všimnúť

>> Určite najvzácnejším a dobre zachovaným je románsko-gotický južný portál v hlavnej lodi kostola, ktorého umelecké prevedenie prezrádza, že kostol bol postavený okolo roku 1250 a nie až 1381 ako sa to treduje v niektorých starších literatúrach.

>> Ranogotickú sakristiu zaklenutú rebrovou krížovou klenbou s menšou pristavanou kaplnkou tiež zaklenutou. Sú dohady, že tento priestor dnešnej sakristie, mohol slúžiť ako samostatná malá kaplnka. Každopádne jej rozšírenie o malý štvrocový priestor na východnej strane cez ktorý sa dnes vstupuje lomeným got. portálom do sakristie, vytvára nevšedný unikát.

>> Renesančnú krstiteľnicu na ľavej strane pri víťaznom oblúku.

>> Interiér ranobarokovej kaplnky, ktorú zdobí pôvodný barokový mobiliár - oltáre, lavice i organ.

>> Barokový erb Zvolena, ktorý nesú dvaja anjeli na parapete organovej empory. Pravdepodobne je to súčasť bývalého hlavného oltára, ktorého podobu si vieme predstaviť iba vďaka kanonickej vizitácii. Ďalšia zvláštnosť je tá, že zvolenský mestský erb bol takmer totožný s uhorským erbom, preto interpretácia tohto diela môže byť aj celkom iná.

Literatúra a pramene