Výstavba tohto unikátneho technického diela je spojená s komplexnou klasicistickou prestavbou priľahlého kaštieľa Károlyovcov, ktorá bola datovaná rokom 1866. Stavebné práce viedol významný maďarský architekt Mikuláš Ybl, neskorší zakladateľ poprednej vzdelávacej inštitúcie - Magyar Király Álami Felso Épitoipariskola (Uhorská kráľovská štátna stavebná a priemyselná škola). Je veľmi pravdepodobné že práve on navrhol aj túto vzácnu vodárenskú vežu, keďže jej výstavba je datovaná letopočtom na tráme "1869 Stang". Čiže práve v tom období, kedy boli realizované aj práce na kaštieli. Vodojem bol postavený pre potreby zásobovania kaštieľa pitnou vodou. Tá bola privádzaná do vodojemu z neďalekej artézkej studni murovaným kanálom, vtekala do čistiacej nádrže, odkiaľ sa prefiltrovaná zhromažďovala v kumulačnej nádrži umiestnenej v murovanej prístavbe (podrobnejšie viď foto schéma). Z kumulačnej nádrže sa voda čerpacím zariadením vytláčala do zásobníkovej nádrže na piatom podlaží drevenej veže odkiaľ z výšky zhruba 20 metrov nad terénom prúdila hydrostatickým tlakom do vodovodného systému kaštieľa a priľahlých hospodárskych objektov panstva. S výnimkou čerpacieho zariadenia a niektorých častí potrubia je celý systém zachovaný v jeho autentickom stave.

V dnešnej dobe je stav tejto unikátnej technickej pamiatky viac než alarmujúci! Plechová strecha a obvodový plášť z drevených dosák je narušený. Do objektu už dlhšiu dobu zateká, čo má pre celodrevenú konštrukciu veže katastrofálne následky. Veľmi malý spoločenský záujem, hlavne zo strany vlastníka o ochranu a základnú údržbu objektu spôspbil jeho havarijný stav. Vnútorné drevené trámy sú napadnuté hnilobou a drevokozaným hmyzom čo spôsobilo oslabenie konštrukcie natoľko že jedna z hlavných stojok sa na 4 podlaží zlomila a vyrazila tak do vonkajšieho plášťa dieru. Celá horná časť veže sa tak skrútila a naklonila. Ak sa čo najrýchlejšie nevykoná náprava a celková obnova, tento európsky unikát sa na nám zrúti na hlavu.