|
|
Svätý Jur - kostol sv. Juraja
Pôvodne ranogotický jednoloďový kostol pochádzajúci z poslednej štvrtiny 13. storočia sa nachádza na severozápadnom konci historického námestia na miernom svahu. V stredoveku viackrát prestavovaný. Najväčšia vzácnosť a unikát tohto kostola sa nachádza v jeho interiéri - hlavný kamenný oltár z roku 1519. |
Poloha a prístup |
Toto vinohradnícke mestečko sa nachádza na južných svahoch Malých Karpát približne 15 km severovýchodne od Bratislavy. Rk. kostol, ktorý sa týči na miernom svahu nad mestom, je postavený na severozápadnom (hornom) konci historického námestia. Interiér kostola si môžte obhliadnuť po dohode s p. farárom. Budova farského úradu sa nachádza hneď pod kostolom (smerom od námestia pôjdete popri nej). Sv. omše v kostole bývajú každý deň okrem pondelka o 18:00 a nedeľu o 9:00 a 11:00.
|
História |
Rk. kostol sv. Juraja bol postavený koncom 13. storočia ako jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom, ktoré sa zachovalo dodnes. Hlavná loď mala plochý trámový strop. Vo svätyni kostola sa zachovala aj pôvodná ranogotická rebrová klenba s jedenkrát vyžľabeným rebrom, ktoré dosadá na múr pomocou nábežných štítkov. Práve sochárska výzdoba dvoch kelnákov (jeden zdobený štylizovaným ružicovým ornamentom a druhý vírivým akantom) bližšie datuje vznik tejto klenby na koniec 13. stor., kedy sa používal zrovna takýto ornament. Pod presbytériom sa nachádza krypta, ktorá vznikla v 1. pol. 16. stor. ako mauzóleum grófov zo sv. Jura a Pezinka. Koncom 14. storočia bol kostol radikálne prestavaný a rozšírený o severnú bočnú loď, ktorá bola spojená s hlavnou loďou lomenou arkádou a preklenutý krížovou klenbou. Tak vznikol dnešný halový dvojloďový priestor, ktorý bol zač. 15. storočia ešte preklenutý. Z tohto obdobia pochádza aj nedokončený vstupný portál v južnej stene hlavnej lodi. V roku 1465 dal tunajší šľachtický rod Svätojurských grófov pristavať na južnej strane kostola neskorogotickú kaplnku sv. Trojice (dnes zasvätenú sv. Bartolomejovi), ktorá slúžila v podstate ako rodová pohrebná kaplnka. Zaklenutá je neskorogotickou sieťovou klenbou s erbami donátorov. Na západnej strane sa nachádzala aj empora, ktorá však bola roku 1943 strhnutá. V rokoch 1585-1590 postavili na západnej strane hlavnej lode renesančnú emporu, ktorú nesú toskánske stĺpy. Začiatkom 16. storočia osadili do presbytéria kostola jeho najväčší unikát - hlavný oltár. Letopočet vzniku oltára nemusí zodpovedať aj s jeho inštalovaním v kostole. Podľa dostupnej literatúry kostol mal aj vežu, ktorá zhorela po tureckom vpáde roku 1663. Tá už nebola obnovená a namiesto nej postavili pri kostole samostatne stojacu drevnú zvonicu. V 18. storočí prebehli na kostole ešte menšie stavebné úpravy ktoré sa týkali najmä interiéru. Posledná veľká rekonštrukcia interiéru kostola bola ukončená v roku 2010.
|
Stojí za to si všimnúť |
>> Nepochybne najväčším unikátom a vzácnosťou je renesančný kamenný oltár sv. Juraja, ktorý je celý vytesaný z bieleho vápenca a pochádza z roku 1519 (letopočet nájdený na dvoch kamenných kvádrov pri reštaurovaní v roku 1992) V staršej literatúre oltár datovali na základe slohovej analýzy do obdobia okolo roku 1525. Je to pochopiteľné keď zoberieme, že toto dielo je výnimočné hlavne tým, že sa tu prelínajú dva slohy gotický a renesančný. Zatiaľ čo obsah jednotlivých výjavov (čiastočne aj ich spracovanie) je poňatý ešte v doznievajúcom gotickom slohu, celková forma oltárnej architektúry, ako aj sochárske architektonické detaily sú už čisto renesančné. Oltár sa skladá z 38 vápencových blokov, ktoré sú navzájom pospájané drevenými kolíkmi a tmelením. Vysoký je 6 metrov. Nie len v slovenskom, ale aj stredoeurópskom renesančnom umení ide o výnimočné unikátne dielo.
|
>> Kamenosochárske arch. detaily z rôznych stavebných etáp ako napr.: ranogotické svorníky vo svätyni, neskorogotické rebrá hruškovitého profilu v lodi, jedinečná figurálna konzola v SZ rohu lode, neskorogotická klenba kaplnky, kamenné kružby z 15. storočia,
|
|
|
>> Renesančné epitafy a náhrobky: tumba grófa Juraja zo Sv. Jura a Pezinka neskorogot. z roku 1467; náhrobok Gašpara Serédyho z roku 1550; renesančný epitaf Mordaxa z roku 1572; neskororenes. epitaf Krištofa Gardaniho zo 16. stor. |
>> gotická nástenná maľba s výjavom sv. Eramza biskupa, ktorý má v prstoch zapichnuté šidlá (jeden zo spôsobov jeho mučenia) |
|
|
Literatúra a pramene |
Rusina,I. a kol.: Dejiny slovenského výtvarného umenia - umenie medzi neskorou gotikou a barokom. Renesancia. SNG, Slovart 2009 |
Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissmus. Bratislava, 2009 |
Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1968 |
|
|
|
|
|
© Hispam.sk |
|