Dúbravica - kostol sv. Žofie

hrady a zámky

kaštiele a kúrie

Poloha a prístup

Obec Dúbravica sa nachádza vo Zvolenskej kotline (cca 15 km od Banskej Bystrice) na ceste medzi dedinami Čerín a Poniky. Kostol sv. Žofie je v strede obce hneď pri hlavnej ceste, takže sa nedá minúť. Najlepší priamy (autobusový) prístup do obce je z Banskej Bystrice, ale dá sa aj zo Zvolena. Kostol je filiálkou ponickej farnosti, takže pre prípad že sa chcete pozrieť dnu (čo stojí ozaj za to!) treba ísť navštíviť bratov kapucínov do Poník a oni s vami vybehnú. Východne od kostola sa nachádza (už teraz ruina) neskorogotického kaštieľa Dúbravických, ktorý aj napriek svojmu havarijnému stavu má stále niečo doseba!

História

Ako obec, sa Dúbravica spomína v diplome z r. 1400, 1424 a v chotárnej listine z roku 1557. V stredoveku patrila obec do Ľupčianskeho panstva až po roku 1450 prešla do vlastníctva Dúbravickovcov. Tento rod si tu postavil aj svoje rodové sídlo, ktorým je priľahlý neskorogotický kaštieľ aj so zaujímavými zachovaným renesančnými detailmi. Tento šľachtický rod dal niekedy v 2. polovici 15. storočia postaviť aj tunajší kostol sv. Žofie. Na stavbe je možné badať a neskoršie stavebné úpravy (napríklad renesančné okno s kovanou mrežou na južnej stene). Interiér kostola bol v 2. polovici 18. storočia zbarokizovaný. Z toho obdobia pochádza aj väčšina inventáru kostola. (hlavný a bočný oltár, kazateľnica, drevená empora - konštrukcia) Pred barokovou prestavbou interiéru sa miesto dnešného barokového oltára, nachádzal gotický krídlový tabuľový oltár so vzácnym neskorogotickým tabuľovým obrazom Kristovho príbuzenstva, datovaným do roku 1515. Tento obraz bol jedným z mnohých donačných darov bohatej šľachtickej rodiny Dúbravických. Obraz sa dnes nachádza v Maďarskej národnej galérii (Magyar Nemzeti Galéria) v Budapešti. V blízkej minulosti kostol prešiel "rekonštrukciou" a modernizáciou interiéru pri ktorej sa hlavne zdvihla podlaha vo svätyni, obnovila baroková empora a pribudli nové lavice.

Je to malá jednoloďová stavba s polygonálnou svätyňou a pridruženou osemhrannou vežou na severe. Loď kostola má rovný drevený strop, svätyňa je zaklenutá rebrovou klenbou s dekoratívnym svorníkom vo vrchole.

Stojí za to si všimnúť

>> už celkovo sa dá povedať že tento kostolík je dosť zabudnutý a turistami hodne opomenutý, popri tom je veľmi zaujímavý a po umeleckej stránke veľmi hodnotný. Aj keď nepatrí medzi ranogotické kostoly, ktoré sú v jeho okolí a pýšia sa nádhernými gotickými nástennými maľbami, má záujemcovi o históriu a umenie čo ponúknuť. Aj keď je z vonka veľmi jednoduchý, jeho bohatý barokový interiér patrí medzi najkrajšie v regióne.

>> kamenný sedlový portál na južnej stene lode

>> gotické kružbové okná

>> veľmi pozoruhodný barokový hlavný oltár z roku 1760, ktorý je zachovaný vo svojej pôvodnej podobe (čo sa dneska už tak často nevidí). V tak malom kostolíku je významnou dominantou a svojím rezbárskym spracovaním sa umeleckým spracovaním je významným prínosom pre celý kostol

>> neskorogotická socha ukrižovaného Krista

>> neskorogotická kamenná krstiteľnica, ktorá je utopená v zdvihnutej podlahe presbytéria a nevidieť tak jej možnú pätku. Na nej je drevený ranobarokový vrchnák s erbom donátorskej rodiny Dúbravických a letopočtom 1694.

>> jedinečný drevený portál do sakristie s pekovaním (jamky ktoré sú v ňom vydlabané, aby lepšie chytila omietka) čo svedčí o tom, že bol z južnej strany (v lodi) skrytý pod omietkou.

>> zaklenutie sakristie, ktorá je umiestnená v osembokej veži, tvorí jedno pole krížovej rebrovej klenby, čo je veľmi atipické a nezvyčajné.

Literatúra a pramene

Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissmus. Bratislava, 2009

Slávik, J.: „ Dejiny Zvolenského evanjelického a. v. bratstva a seniorátu.“B. Štiavnica 1921

Ragač, R.: Stredoveký hrádok v Dúbravici. Ústav pamäti národa, Bratislava

Fotogaléria