Kostol pochádza z obdobia 3. tretiny 13. storočia (okolo rokov 1260-90). Ide o malý, ranogotický, vidiecky kostolík postavený na malom kopci nad obcou a obohnaný obranným múrom. Vznik zolnianskeho kostola, ktorý bol v dobe jeho vzniku zasvätený Sv. Štefanovi, sa spája s menami dvoch comesov z rodu Kürtös, Bichora a Zubraty. Z historických prameňov sa dozvedáme, že kostol v Zolnej, stál už pred rokom 1292. Kostolík bol počas svojej existencie niekoľkokrát prestavovaný, ale jeho prvotnú podobu neskoršie prestavby veľmi nezmenili. V obdbobí medzi rokmi 1310-20 kostol prešiel najvýznamnejšou stavebnou úpravou pri ktorej bola zvýšená hlavná loď presvetlená novým veľkým lomeným gotickým oknom s kružbou, postavená nová klenba vo svätyni a pristavaná celá sakristia. Zmenil sa aj exteriérový výraz kostola, ktorý bol celý omietnutý bielou omietkou na ktorú bolo namaľované pravouhlé kvádrovanie prevedené červenou linkou (viď foto). V druhej polovici 14. storočia (1360 -1390) vyzdobili interiér kostola nástennými maľbami, ktoré boli vytvorené technikou fresco-secco. Nástenné maľby, ktoré môžeme teraz obdivovat v interiéri kostola, boli vytvorené v rôznych časových horizontoch. Za najstaršiu nástennú maľbu sa dá pokladať malý obraz Sv. Juraja, ktorý je namaľovaný na omietke pod Kristologickým cyklom. Potom nasledoval Kristologický cyklus na severnej stene lodi kostola s dvomi výjavmi svätcov v juhovýchodnom rohu lode kostola (Sv. Mikuláš a Sv. Katarína). Obraz Sv. Valentína, ktorý je na ľavej strane od víťazného oblúka, patrí k najmladším maliarskym prejavom stredovekej nástennej maľby v lodi kostola. Výjav Sv. Valentína môžeme datovať do obdobia okolo roku 1510. Za rovnako staré alebo o čosi mladšie nástenné maľby sa dajú pokladať dve hlavy neznámych kráľovských svätcov zachované v torzálnom stave na vnútornej stene vítazného oblúka, z ktorých je dnes vidieť iba jedna. V 16. storočí, keď kostol prešiel do rúk evanjelikom, pribudli na rohoch svätyne mohutné oporné piliere a okolo kostola postavili obranný múr. Obdobie baroka prinieslo do vývoja len malé zmeny a to najmä v interiéri kostola. Niekedy koncom 17. storočia bola v západnej časti lode kostola postavená drevená empora, vo svätyni pribudol barokový oltár a krstiteľnica. Druhá svetová vojna kostolík v dosť veľkej miere poškodila a hrozil mu jeho zánik. Mínometné granáty poškodili časť južného múru na lodi kostola a zničili celú klenbu sakristie. Kostol chátral až do jeho celkovej obnovy v 70-tych rokoch 20. storočia, kedy sa mu dostalo konečne viac pozornosti. V dnešných dňoch prebieha na kostole reštaurátorský výskum, ktorý je 1. bodom obnovy exteriéru tejto krásnej pamiatky.

Slávik, J.: „ Dejiny Zvolenského evanjelického a. v. bratstva a seniorátu.“B. Štiavnica 1921