|
|
Zsámbék - ruina bývalého premonštrátskeho kostola
Dnes už iba ruina veľkolepej neskororománskej baziliky sa nachádza cca 30 km západne od Budapešti. Tento dvojvežatý kostol vznikol okolo roku 1220 rozšírením staršieho kostola. V tomto architektonickom diele sa prelínajú prvky románskeho a gotického slohu súčasne. |
Poloha a prístup |
Kostol sa nachádza v strede malého mestečka Zsámbék, ktoré leží cca 30 km západne od Budapešt. Trafiť do mestečka je jednoduché, keďže Zsámbék leží hneď pri diaľnici M1 (trasa Viedeň - Budapešť). Ale pre väčšinu slovákov je asi lepšie ísť zo Štúrova po hlavnej ceste na Budapešť a v Pilisjászfale odbočiť do prava na Zsámbék. Kostol nemožno prehliadnuť, kdeže stojí na miernom kopci v strede mesta a je vidieť už z ďaleka. Celý areál kláštorného kopca s ruinami kostola je sprístupnený v návštevných hodinách: turistická sezóna od 1. apríla do 31. októbra, každý deň okrem pondelka od 10:00 - 18:00, vstupné: dospelí 600 Ft = cca 2 eurá, deti, študenti 300 F0t = cca 1 euro viac tu>>
|
História |
Niekedy za vlády Bela III. (12. storočie) darovala jeho manželka Margaret Capetová túto obec rytierovi menom Aynard. Jeho potomkovia tu potom neskôr okolo roku 1220 dali vybudovať tento veľkolepí kostol, ktorý slúžil ako kláštorný kostol dnes už neexistujúcemu premonštrátskemu kláštoru. Kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a boli v ňom pochovaní jeho zakladatelia. Už v roku 1241 bol kostol spolu s kláštorom vyplienený tatarmi.
V 15. storočí bol kostol znovu vypálený a následne opravený s gotickými úpravami. Jeho úplný zánik prišiel až v roku 1763 (28. júna), kedy celú budovu aj s kláštorom zničilo komárňanské zemetrasenie. Od tejto udalosti zostala zo Zsámbéku iba táto romantická ruina. Nemeckí osadníci, ktorí prišli túto dedinu osídľovať po tureckej okupácii, používali kamene z ruín kostola ako stavebný materiál pre svoje domy.
Ako prví upozornili na nutnosť ochrániť túto vzácnu pamiatku Romer Floris (benediktínsky učiteľ) a Imre Henszlmann (archeológ a historik umenia) už v roku 1870. Uhorská vláda v roku 1889 sa rozhodla zachrániť túto pamiatku. Reštaurovaním a konzerváciou ruín bol poverený architekt Štefan Möller. Práce trvali od roku 1896-1900.
Aj keď je to dnes už iba ruina, stále patrí k najvýznamnejším a najkrajším príkladom neskororománskej architektúry nie len v Maďarsku, ale aj celej strednej Európe. Práve preto si túto romantickú ruinu Maďari tak vážia.
|
Stojí za to si všimnúť |
>> na tejto stavbe je krásne vidieť pamiatkársky prístup, aký použili v tedy pri reštaurovaní tejto rozpadávyjúcej sa ruiny. Nahradili len nevyhnutné časti kostola, tak aby zabezpečili hlavne statiku celej stavby. Popritom všetky nahradené časti tvorí tehlové murivo, takže človek vidí čo je nové/doplnené a čo pôvodné.
|
>> v lapidáriu, ktoré je umiestnené v zaklenutých zvyškoch budovy kláštora sa nachádzajú zaujímavé kamenné prvky z kostola, kde je vidieť vysokú umeleckú, ale aj remeselnú robotu vtedajších kamenárov. |
>> vytesávané kamenné prvky ako napríklad hlavica prípory na južnej stene lode s motívom pelikánov, alebo profilované rebrá ktoré prezrádzajú už nastupujúcu gotiku, zvyšky veľkého rozetového okna atď. |
>> celková úprava tejto zrúcaniny pripomína anglické ruiny a ich prezentáciu takýchto kultúrnych pamiatok. Vždy perfektne vykosený zelený trávnik a predsa sa cítite ako v kostole.
vopred sa chcem osopravedlniť za prípadné chyby, ktoré sa v texte môžu nachádzať ale prekladal som to sám z maďarských stránok
|
Literatúra a pramene |
http://en.wikipedia.org/wiki/Zs%C3%A1mb%C3%A9k |
http://hu.wikipedia.org/wiki/Premontrei_kolostor_(Zs%C3%A1mb%C3%A9k) |
http://www.romtemplom.hu/ |
|
Fotogaléria |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pohľad od severozápadu |
západné dvojvežie |
zachovalá južná stena lode s prepadnutými klenbami |
západný uzáver a kruhová rozet |
hlavica zväzkovej prípory s prírodným motívom |
|
|
|
|
|
zvyšok románskej klenby pri apside |
kamenársky detail uložený v lapidáriu pri kostole |
bočný pohľad - rekonštrukčná schéma |
pohľad na svätyňu - rekonštrukcia |
rekonštrukcia pôdorysu kostola |
|
|
|
|
|
|
|
|
© Hispam.sk |
|