Drevený artikulárny kostol v Hronseku pochádza z roku 1726 a aj keď sa považuje za neskororensančnú stavbu jeho interiérové vybavenie je už čisto barokovou záležitosťou. Za vznik artikulárnych kostolov sa podpísal tzv. Šopronský snem z roku 1681, ktorý zvolal vtedajší rakúsky kráľ a následne na to vydal rezolúciu. V nej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť iba dva chrámy aj to za veľmi sťažených podmienok. Záverom 25. článku tejto rezolúcie boli artikuly ("pravidlá") ktoré museli evanjelici splniť pri stavbe svojich nových chrámov: kostol musel byť celý z dreva; postavený musel byť bez použitia kovových prvkov; nesmel mať vežu a vchod priamo z ulice a musel byť postavený do jedného roka. Habsburskí zákonodarcovia robili všetko preto, aby protestantom čo najviac sťažili podmienky stavby ich chrámov a tým aj ich trvácnosti. Drevený kostolík v Hronseku spĺňa všetky tieto podmienky a stojí do dnes. Napriek strohému exteriéru je interiér kostola vybavený vzácnym barokovým mobiliárom. Kostol je postavený na krížovom pôdoryse, pričom hlavné krídlo s hlavným vstupom, oltárom, organovou emporou a zemianskou "lóžou" je výnimočne kratšie, ako sú bočné dve. Kedže celý interiér kostola je v podstate dvojpodlažný, kapacita miest na sedenie sa tak zvýšila na úctyhodných 1100 miest. Ďalšou výnimočnosťou je aj to že takmer všetky miesta v kostole sú situované tak aby mal veriaci čo najlepší výhľad na oltár a na centrum diania. Tento jav dosiahol stavebník zošikmením jednotlivých tribún, čím tak vznikol akýsi amfiteátrový priestor. Jednotlivé lode sú zaklenuté drevenou valenou klenbou, avšak centrálny priestor má rovný strop. Celý kostol je postavený systémom hrazdenej trámovej konštrukcie z vnútornej strany obitej došteným plášťom. Charakteristickým prvkom tejto stavby sú aj horizontálne šindľové striešky chrániace vodorovné trámy na stenách v etxeriéri. Ku kostolu patrí malá drveená zvonica ktorá je postavená rovnakou technikou ako kostol.