| Poloha a prístup |
Obec sa nachádza cca 8 km juhozápadne od mesta Zvolen v krásnej kopcovitej krajine Pliešovskej kotliny. Kaštieľ je postavený v strede dediny na mierenej vyvýšenine. V súčasnej dobe je uzamknutý a vlastníkom je obec. Kedže do Ostrej Lúky jazdia autobusy poredšie najlepšie je spojiť to s turistikou alebo cykloturistikou. |
| História |
Prvá písomná zmienka o tejto obci je až z roku 1332, keď sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov ako Stroluca. Počas celého feudalizmu bola poddanskou dedinou Ostroluckých, len roku 1424 sa spomína ako príslušenstvo dobronivského hradu. Kaštieľ postavili v rokoch 1636 - 1641 v renesančnom slohu, ako menšiu blokovú stavbu s dvomi nárožnými vežami vybavenými strieľňami. Práve strieľne pripomínajú, okrem iného, aj obrannú funkciu akú mali renesančné sídla v tom obdbobí. V 2. polovici 18. stor. bol čiastočne prestavaný a z tohto obdobia pochádza aj výraz jeho hlavnej severovýchodnej fasády. V priechode sa nachádza kamenná doska s nápisom a datovaním 1636. Na klenbách na poschodí by sa mala nachádzať baroková nástenná maľba s rastlinným ornamentom z 18. stor. Na konci 20. storočia tu dlhé roky sídlil Okresný štátny archív, ktorý sa v roku 2005 z dôvodu nevyhovovania technického stavu pamiatky, presťahoval do Zvolena. |
| Stojí za to si všimnúť |
>> jednou z hlavných pozoruhodností tejto stavby je jej dvojtvárnosť. Zatiaľ čo juhozápadná (zadná) fasáda je celá renesančná a cítiť z nej ešte obranný charakter, opačná severovýchodná (predná) fasáda je už poňatá v luiséznom (neskorobarokovom) slohu a má už chrakter prepychového šľachtického sídla. Odlíšené sú aj farebne. Práve tento moment robí z tohto kaštieľa výnimočnú stavbu. |
| >> v okolí zvolena je to už jeden z mála takto dobre zachovaných renesančných šľachtických sídel. |
>> samozrejme nemôžme zabudnúť ani na najznámejšiu obyvateľku tohto kaštieľa ktorou bola známa Adela Ostrolúcka priateľka Ľudovíta Śtúra. Zoznámili sa cez jej otca ktorým bol Mikuláš Ostrolúcky - o.i. vládny komisár Zvolenskej stolice v roku 1849. Bližšie o celom ich vzťahu píše spisovateľ Ľubo Zúbek vo svojej známej knihe Jar Adely Ostrolúckej. |
| >> renesančné strieľne s kamennými osteniami, barokové maľby na klenbách na poschodí (ak tam ešte stále sú) uvádzajú sa iba v súpise pamiatok. |
| Literatúra a pramene |
| Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava, Obzor 1968 |
| Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissmus. Bratislava, 2009 |
